Prečo ma sused nezdraví

Autor: Petronela Hederová | 25.6.2017 o 18:09 | (upravené 26.6.2017 o 21:54) Karma článku: 11,32 | Prečítané:  7220x

Mám rada Číňanov. Majú kvalitné výrobky (alebo aspoň ich repliky) a chutnú kuchyňu (bambus, kung-pao, jazmínovú ryžu, chrumkavú „dúfajmeže“ kačicu).

Číňania sú navyše civilizovaní. Musia byť, ich civilizácia je jednou z najstarších na svete. Vynašli veľa vecí, bez ktorých by sa nedalo žiť. Napríklad kompas (mám blbú orientáciu), papier (nenahraditeľná vec na toalete) a strelný prach (nikdy neviete, kedy sa zíde).

Naozaj nevidím najmenší dôvod, prečo by mi malo prekážať, že jeden zo susedov je čínskej národnosti. Som spoločenský filantrop a vo výťahu rada konverzujem s kýmkoľvek.

Mám rada aj holuby. Alebo aspoň proti nim nič nemám. Nechodím ich síce kŕmiť do parku ako bezdomovkyňa z filmu „Sám doma“, ale v zásade ich tolerujem. Odmalička nám bolo do hlavy vtĺkané, že holuby pomohli Popoluške roztriediť hrach od šošovice, ktoré zlá macocha pomiešala dohromady. Popoluška si potom mohla zdhrhnúť na ples a vyhodiť si z kopýtka s princom.

Holuby sú teda fajn, pokiaľ žijú v dostatočnej vzdialenosti od ľudského obydlia. Vtedy sa riadim heslom: ži a nechaj žiť. Pokiaľ však tie lietajúce potkany hrkútajú ráno o šiestej na vašich balkónoch, dostávame sa k odstavcu jedna (strelný prach).

A teraz syntéza dvoch zdanlivo nesúvisiacich myšlienkových blokov:

Jedného dňa si náš čínsky sused postavil na streche domu veľký holubník. Nikomu z obyvateľov sa to nepáčilo, ale nemali kapacitu riešiť to. Ja som bola na materskej dovolenke a teda som na to kapacitu mala. Navyše mi záležalo na budúcnosti vlastných detí, ktoré by mali ohrozovať akési operence, preletujúce ponad naše balkóny a púšťajúce „šťastie.“

Zahájila som celodomovú diskusiu o zdravotných rizikách chovu. Samozrejme nikomu sa predstava holubníka na streche baráku nepozdávala. Sused však bol presvedčený, že to nejako ukecá a začal obiehať byty s akýmsi papierom. Od všetkých žiadal podpis, ktorým by vyjadrili, že s jeho chovom súhlasia. A aby sa nikto nebál o svoje zdravie, vysvetlil, že sú to drahé holuby, poštové. Teda nebudú využívané v potravinárstve (premostenie k „dúfajmeže“ kačici). On má právo chovať holuby, lebo my chováme psov, mačky a inú háveď (neviem prečo, ale celá čínska rodina má fóbiu zo psov).

Niektorí ľudia podpísali, lebo neodolali šarmu suseda (je taký malý a zlatý), niektorí preto, lebo nerozmýšľali, iní zase preto, lebo im to bolo jedno (bývajú na prízemí). Podstatný bol výsledok – sused nezozbieral dostatok podpisov.

Jedného rána ma o šiestej zobudil hlasný holub. Nemohol to byť len taký radový holub, musel to byť mimoriadne silný jedinec, lákajúci holubice. Hučal akoby mal megafón.Vyletela som ako fúria na balkón, že ho vyženiem a oči sa mi stretli s druhou susedou, na protiľahlom balkóne. Spoločne sme si zahromžili, ale mne to nestačilo. Vytočila som číslo na nášho suseda chovateľa.

Neviem, či mi rozumel, lebo ja jemu nie. Povedala som, že s jeho koníčkom nesúhlasíme a že to budeme riešiť. Snažila som sa mu vysvetliť, že mi svojím chovom znižuje kvalitu života a kúpnu cenu nehnuteľnosti. Veľmi sa nazlostil a dokonca mi povedal niečo v zmysle:

„keď ty mi ulobiš zle, ja tebe teš ulobim zle.“

Upozornila som ho, aby sa mi nevyhrážal a priznám sa, že som premýšľala nad pravdepodobnosťou výskytu organizovanej čínskej mafie na Slovensku.

V najbližších týždňoch dostal susedko kontrolu z hygieny a o mesiac mu stavebný úrad nariadil stavbu odstrániť.

Doteraz tam však stojí.

A holuby hrkútajú.

Minule bol jeden u nás. Mláďa. Inak celkom milý. Deti sa tešili. No keď preletel k susede, vyhnala ho metlou. Napadlo mi, že som ho mohla chytiť a zbohatnúť. Vraj jeden stojí aj dva litre. Inokedy som našla na balkóne holubie vajce. A čo ja s tým akože mám robiť? Nedokážem ho ani vyhodiť, veď je tam mláďa a ja som citlivá. Aj by som si ho vychovala, ale nebolo to mláďa poštového holuba, ale obyčajného, z ulice. Susedove nóbl holuby prilákali tie obyčajné, pouličné.

Vec sa nerieši, ale existuje nádej, že sa náš exotický sused odsťahuje. Jeho byt visí na stránke realitky už vyše roka. Kupec sa nenašiel. Asi ľudia nechcú ako bonus k bytu holubník z osemdesiatimi kusmi na streche.

Vymyslela som dobrý plán, ako sa holubov zbaviť. Chcela som začať chovať dravé vtáctvo, ktoré by malo potravu zdarma. Alebo aspoň namontovať na strechu plašičku, vydávajúcu zvuky divých šeliem. To by však pravepodobne susedia spísali proti mne petíciu. Predstavte si sokola, ktorý krúži ponad vaším domom a ukradne vám yorkšíra. Bol by koniec mojej spisovateľskej kariéry.

Tak teda neriešim. Dočasne som rezignovala. Sused ma však prestal zdraviť a dokonca mi aj dvere pred nosom minule zaplesol. A ja ho na oplátku straším naším mierumilovným psom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?