Vražda v "open space"

Autor: Petronela Hederová | 14.6.2017 o 16:50 | (upravené 14.6.2017 o 17:58) Karma článku: 10,94 | Prečítané:  6279x

Milujem priestor. Je to úžasná veličina, najmä, ak charakterizuje napríklad byt, v ktorom bývate. Kto z nás by chcel žiť v stiesnených podmienkach? 

Kto by si nedokázal vychutnať čaro rozľahlých miestností a vysokých stropov, ten pocit, keď z jedného konca bytu takmer nedovidíte na druhý? Verím, že každý jeden z nás by s potešením vymenil garsónku za podkrovný byt s terasou o rozlohe sto metrov štvorcových. Výnimkou sú hádam len osoby trpiace agorafóbiou.

Dnešní zamestnávatelia si uvedomujú, aký je priestor pre zamestnancov dôležitý. Preto nás nezatvárajú do malých kamrlíkov zvaných kancelárie, ale naopak, dávajú nám možnosť zdieľať ten istý klimatizovaný vzduch s ostatnými kolegami. Dávajú nám možnosť cítiť sa ako súčasť väčšieho celku, príležitosť stať sa aspoň na osem hodín časticou komplexného kancelárskeho univerza. Keď som nastúpila do prvej práce, bolo to pre mňa ešte trochu nezvyčajné. Neskôr som však pochopila, že takéto prostredie prináša isté výhody.

Predovšetkým sa v práci nenudíte. Ak by ste sa aj náhodou nudiť chceli, dobre si to rozmyslite, pretože vás odvšadiaľ pozorujú páry zvedavých očí. Niekedy sedíte za svojím počítačom a máte pocit, akoby sa vám do chrbta zapichol laserový lúč. Otočíte sa a vydýchnete si, že to nie je ostreľovač z protiľahlej budovy, je to len váš šéf, ktorý sa snaží monitorovať efektivitu práce svojich podriadených. Rýchlo prepnete obrazovku a predstierate zaneprázdnenosť, prípadne začnete naozaj makať. A to je ten lepší prípad, keď máte na čom. Niekedy totiž môže nastať situácia, keď ste vo firme navyše. Nikto nevie, prečo vás vlastne prijali, no zatiaľ to neriešia. Vtedy je vhodné, aby ste si prácu našli sami. Veď nenadarmo sa hovorí, že kto chce robiť, robotu si nájde.

Istý čas som aj ja musela riešiť tento problém. Deň bol dlhý a práce málo. Myslíte si, že to človeka teší? Vyvediem vás z omylu. Je oveľa lepšie, ak máte čo robiť. Ja som však našla východisko aj z takejto situácie. Povedala som si, že strávim čas príjemným spôsobom a navyše ešte aj budem u kolegov obľúbená.

Každé ráno po príchode do práce som zamierila do kuchynky, kde som si v kávomate  zakúpila kávu. Stretla som tu zopár ľudí a s každým som prehodila pár slov. O tom, ako vonku prší, ako bolo zase plné parkovisko a že automat na kávu vydáva namiesto kávy iba penu. Ani som sa nenazdala a prešla polhodinka. So šálkou už vychladnutej kávovej peny v ruke som svižným krokom zamierila do svojho „chlievika“.  Sadla som si za počítač a ďalšiu polhodinu kontrolovala emaily. Vymazala som zopár zbytočných notifikácií a spamov a odpovedala na pár súkromných správ. Občas som si založila na hlavu slúchadlá a predstierala, že som na konferenčnom hovore. Je dôležité zachovať pri tom zúčastnený výraz, nesmiať sa a nezaspávať. Sústredený dojem sa dá umocniť obhrýzaním nechtov, ale pokiaľ máte gélové, nedá sa to aplikovať. Ak používate na komunikáciu vnútrofiremný messenger, nezabudnite si na ňom nastaviť status „zaneprázdnený.“ Z času na čas si hlasno vzdychnite, prípadne decentne zanadávajte. Všetci si pomyslia, že toho máte veľa.

Často som bola v pohybe. Je to lepšie v prípade, že máte nábeh na kŕčové žily. No neprechádzala som sa len tak, naverímboha. Nie som hlúpa a uvedomujem si, že by to budilo dojem, že sa ponevieram. Vždy, keď som odlepila zadok z ergonomickej stoličky, som dbala na to, aby som v ruke niesla aspoň nejaký papier v euroobale. Budilo to dojem, že niekomu doručujem dôležitý dokument, ktorý sa by sa nemal pokrčiť. Inokedy som sa podujala polievať kvety na celom poschodí, alebo proaktívne rozdávať výplatné pásky kolegom. Tvárila som sa, že veštím a každému som povedala sumu, ktorú za uplynulý mesiac zarobil.

Cestou ku kopírke som stretla pár osôb z iných oddelení, na toaletách som pochválila kolegyni mejkap. Chodievala som na fajčiarske pauzy s kolegami a pasívne inhalovala cigaretový dym. Ani som sa nenazdala a bol obed. Po ňom som sa okrem konverzovania zdržiavala ešte v zasadačkách telefonovaním. Bol to dobrý ťah, nikto nemohol vedieť, že neriešim firemné záležitosti. Jediné, čo ma trošku hnevalo, bola architektúra samotnej budovy. Všetky miestnosti, vrátane zasadačiek, boli presklené. Človeka bolo vidieť i krížom cez celú budovu, v prípade, že len tak stál a bezcieľne zízal na nádvorie v strede.

Niekedy sa celým poschodím tiahla omamná vôňa kapustnice, ktorú si nejaký kolega priniesol z domu a ohriatu v mikrovlnke sa ju rozhodol skonzumovať nad klávesnicou svojho počítača. Človek si zvykol na rôzne veci, napríklad mi už ani neprišlo čudné, keď som si išla požičať nožničky od kolegyne a v šuflíku jej stola som objavila rastlinné maslo na odchode. Niektorí kolegovia mali celé okolie svojho pracovného stola oblepené vtipnými výrokmi a obrázkami. K mojím obľúbeným patril výrok: Dnes mám toľko práce, že s k nej ani nedostanem.

Teraz mám presne opačný problém. V práci mám príliš veľa roboty. Celý deň žmúrim do monitora, respektíve do dvoch a sledujem malilinké číselká v stĺpcoch a riadkoch. Nemám čas ani len na záchod odísť, nieto ešte s kýmkoľvek konverzovať. Ako na potvoru, ma vyrušujú kolegovia, ktorí zjavne čo robiť nemajú, bezcieľne sa potulujú po poschodí a rečnia.

Minule ma z pohrúženia do pracovných úloh vytrhol výkrik kolegyne: „Zabi ho! Zabi ho!“Nasledovalo odhodlané tresnutie. Nie, nebola to vražda. To len nápomocný kolega pomohol svojej spolusediacej zlikvidovať hmyz, čo sa jej zamotal do vlasov počas obednej prestávky.

„Open space“ je zaujímavé umelo vytvorené prostredie, kde sa dejú rôzne veci. Buď ho milujete, alebo nenávidíte, podstatné však je, že si nepomôžete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.


Už ste čítali?